Najslávnejšia vianočná pieseň vznikla vlastne v dôsledku nešťastia a k sláve jej pomohlo niekoľko náhod. V roku 1818 sa stala tesne pred najkrajším sviatkom v rakúskom mestečku Oberndorf pohroma. Myši prehrýzli mechy na kostolnom orgáne a tak by veriaci ostali počas slávnostnej omše bez oslavnej piesne.
Miestny kaplán Jozeph Mohr bol ale akčný človek a stihol ešte 23.12. zabehnúť za svojim priateľom, organistom Franzom Gruberom, ktorý mu zložil pieseň, čo sa dala spievať bez hudobného doprovodu. Doplnil k nej slová a Tichá noc mala premiéru 24.12. v kostole sv. Mikuláša v Obernsdorfe, kde je dodnes o tom pamätná tabuľa.
Pieseň sa neskôr dostala do širšieho povedomia spevníkov ale bez mien autorov. Zrejme by ich mená ostali navždy neznáme, keby si ju nevypočul na Štedrý večer v roku 1853 pruský cisár Friedrich Wilhelm IV. Dal okamžite pátrať po autoroch, ale neúspešne. A tu pomohla druhá náhoda.
Počas nasledujúcich Vianoc nacvičoval Salzburský zbor pieseň a jeden zo spevákov bol úplne mimo tóninu ako zvyšok. Keď mladého Felixa Grubera zbormajster pokarhal, mladík namietol, že to spieva tak ako to otec naučil a ten vie najlepšie ako sa majú spievať piesne, ktoré zložil.
Zbormajster vedel o cisárovom príkaze a tak sa Franz Gruber dožil na staré kolená zaslúženej slávy. Jeho priateľ kaplán Jozeph Mohr však to šťastie nemal. Zomrel v roku 1848 vo veku 56 rokov chudobný ako tá kostolná myš, čo mu prehryzla orgán.