8. marec patrí Medzinárodnému dňu žien. Preto si pripomeňme tvorbu Jána Smreka, ktorý lásku k žene opísal vo svojej básni. Všetko najlepšie, ženy sveta!
Ján Smrek – Moja žena
Uvariť všetkým, umyť riad,
každý deň na tri deti prať,
to všetko musí moja žena.
Aj uspávať, aj zobúdzať
aj ledva spať, aj prvá vstať,
to musí ona, neplatená.
Ale má peknú, jemnú tvár,
nectí si toho, kto je lhár,
a v klebetení nie jej cena.
Nuž uškŕňa sa zelinár
a namýšľa si kominár,
že belší je než moja žena.
Ona i ja sme žičili
dobrým a zlých sme nectili,
tak ostaneme, žiadna zmena.
Ona aj klesne bez sily,
no k tým, čo mocou opilí
nafukujú sa, úcty nemá.
Na svete tisíc bolestí
v tele, aj v duši šelestí
a sto z nich skúsi moja žena.
Ale je kňažná! Kvet ju ctí,
slnko jej líha do cesty,
líca jej hladí riečna pena.
Panička! – kavky krákoria.
No keď k nám dvere otvoria,
na prahu stojí moja žena.
Nad prízemnosťou okolia
týči sa ako pohoria,
únavou svojou ožiarená.