Príbeh tejto rozprávky sa začal písať v roku 1917 v nenápadnej dedine v Anglicku. Bola noc a malý chlapec počúval zvuky parných lokomotív na neďalekej železničnej stanici. V okolitej krajine, kde hlavná trasa Veľkej západnej železnice prekonávala stúpania dlhé aj dve míle, lokomotívy pomáhali stúpať hore kopcami s ťažkými nákladmi. Pre malého chlapca bolo odfukovanie lokomotív cestou po trati niečo ako rozhovor medzi nimi.
Ten chlapec sa volá Wilbert Awdry – neskôr sa stal Reverndom W. Awdrym, vynálezcom najslávnejšieho rušňa na svete – Thomasa. Awdryho zdieľal záujem o vlaku so svojim otcom. „Železničný kňaz“ zvykol chodiť okolo svojej farnosti so synom Wilbertom a miestnym železničiarom rozprávajúc o rušňoch a železnici. Spolu postavili modelovú železnicu pre Wilberta v ich záhrade. O mnoho rokov neskôr, v roku 1940, keď bol Wilbert už ženatý, našiel akoby sám seba a jeho lásku k železnici v jeho synovi Christopherovi Awdrym. Bolo to roku 1943, kedy dostal Wilbert nápad nakresliť príbehy o parných rušňoch pre jeho syna.
Postupne se ich zmocnila televízia a večerníčky s Tomášom a jeho priateľmi se stali legendou, ktorá se neobmedzila len na územie Veľkej Británie, ale udomácnila sa aj v našich domácnostiach.